Kapitola 2: Samostatne riadené vzdelávanie – Kybernetická bezpečnosť v digitalizovanom svete

Digitálna transformácia zároveň vytvára nové príležitosti pre kyberzločincov na využitie zraniteľných miest v systémoch a sieťach. Napríklad zariadeniam internetu vecí často chýbajú primerané bezpečnostné opatrenia a možno ich ľahko napadnúť, a tým zísať prístup k citlivým údajom. Podobne cloud computing prináša nové riziká súvisiace s ochranou osobných údajov a bezpečnosťou cloudovej infraštruktúry.

Vzostup Industry 4.0 a inteligentných podnikov viedol k väčšej závislosti od digitálnych technológií a konektivity zariadení vo výrobe. Hoci tieto technológie môžu zlepšiť efektivitu a produktivitu, vytvárajú aj nové zraniteľné miesta a riziká kybernetickej bezpečnosti. Výrobcovia investujú do pokročilých bezpečnostných technológií, ako je šifrovanie, firewally a systémy na detekciu narušenia, na ochranu pred kybernetickými útokmi a únikmi údajov.

Priemyselný Internet vecí (IIoT), ktorý zahŕňa prepojenie senzorov a zariadení v priemyselnom prostredí, sa vo výrobe stáva čoraz bežnejším. Táto konektivita môže výrobcom pomôcť monitorovať zariadenia a procesy v reálnom čase, no zároveň prináša nové riziká kybernetickej bezpečnosti. Výrobcovia investujú do pokročilých bezpečnostných technológií, ako je zabezpečenie koncových bodov, segmentácia siete a správa identity a prístupu (IAM), aby sa chránili pred kybernetickými hrozbami.

Digitálna transformácia výroby taktiež viedla k väčšej závislosti od globálnych dodávateľských reťazcov, čo môže vytvoriť nové zraniteľné miesta a riziká kybernetickej bezpečnosti. Výrobcovia investujú do technológií zabezpečenia dodávateľského reťazca, ako je blockchain, šifrovanie a analýza údajov, aby zabezpečili, že ich dodávateľské reťazce zostanú bezpečné a odolné.

Celkovo tieto príklady ukazujú, ako digitálna transformácia ovplyvňuje výrobný priemysel a jeho prístup ku kybernetickej bezpečnosti. Prijatím proaktívneho a strategického prístupu k bezpečnosti môžu výrobcovia využiť výhody digitálnej transformácie a zároveň minimalizovať riziká kybernetických útokov a úniku dát.

Zatiaľ čo veľké spoločnosti majú zvyčajne prostriedky na ochranu svojich sietí pred neustále sa vyvíjajúcim prostredím kybernetických hrozieb, menšie spoločnosti majú menej zdrojov a následne aj nižšiu úroveň zabezpečenia zariadení a sietí, čo z nich robí ľahké ciele pre útočníkov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné uznať, že kybernetické hrozby sú v súčasnosti dominantné medzi podnikateľskými rizikami v siedmich z ôsmich krajín (Hiscox Cyber Readiness Report 2022).

Je dôležité pochopiť, že sektor kybernetickej bezpečnosti tiež predstavuje veľkú príležitosť na kariéru, najmä keď vieme, že je celosvetový nedostatok odborníkov a technikov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom útoky, najmä v dôsledku digitalizácie všetkých sfér spoločnosti, neustále pribúdajú.

„Pracovná sila v oblasti kybernetickej bezpečnosti dosiahla historické maximum s odhadom 4,7 milióna profesionálov, no podľa štúdie 2022 (ISC)2 Cybersecurity Workforce Study je v tejto oblasti stále celosvetový nedostatok, 3,4 milióna pracovníkov.“

“Útoky sa zintenzívňujú, až 48 % spoločností nahlásilo kybernetický útok za posledných 12 mesiacov, v porovnaní so 43 % v minulom roku.”

Ponemon Institute (2019) identifikuje tri kľúčové výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorým MSP (malé a stredné podniky) čelia.

Po prvé, mnohé MSP nemajú finančné zdroje na implementáciu štandardných bezpečnostných opatrení. Veľké spoločnosti napríklad implementujú pravidelné testovanie najímaním „etických hackerov“ mimo svojej organizácie, aby vykonávali falošné útoky v kontrolovanom prostredí (testy penetrácie aplikácií a kontroly zabezpečenia systému). Aj keď tento typ testovania pomáha identifikovať zraniteľné miesta, pre mnohé spoločnosti a organizácie je jednoducho príliš drahý.

Nasledujúcou výzvou, ktorá úzko súvisí s (nedostatkom) finančných zdrojov, je nedostatok dostatočne kvalifikovaných pracovníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Tímy alebo jednotlivci zodpovední za IT v spoločnosti alebo organizácii často nemajú kapacitu alebo znalosti na vykonanie dôkladných hodnotení kybernetickej bezpečnosti. Útočníci, ktorí sa zdajú byť každým rokom zručnejší a početnejší, si to uvedomujú a túto slabinu využívajú na sofistikované útoky, ktorým sa menej skúsené tímy len ťažko bránia.

Tretia identifikovaná výzva sa týka zložitosti oblasti kybernetickej bezpečnosti. Dodávateľské reťazce sú čoraz dlhšie a zložitejšie – napríklad pri presune malých a stredných spoločností do cloudu musia bezpečnostné tímy, ktorým chýbajú skúsenosti a znalosti, čeliť ešte náročnejším výzvam fungovania v hybridnom prostredí. Útočníci prispôsobujú svoju taktiku a často útočia na slabé miesto v reťazci (zvyčajne predajcu) a tak môžu preniknúť do väčšej spoločnosti s robustnejším zabezpečením.